Sowa Rigpa, na Západe skôr známa pod menom tibetská medicína, v doslovnom preklade znamená veda o liečení – je to komplexný liečebný systém tela, reči a mysle zo základom v buddhistických učeniach. Patrí k najstarším živým dobre zdokumentovaným medicínskym tradíciám na svete. Praktizuje sa po celom ázijskom kontinente, napr. v Nepále, Číne/Tibete, himalájskych regiónoch Indie, Bhutáne, Mongolsku a tiež v Rusku. Čoraz väčšiu obľubu si získava už aj v našom západnom svete – Amerike a Európe.
Princípy
Princípy TM vychádzajú z učení o piatich elementoch, z ktorých pozostáva svet: vody, ohňa, zeme, vetra a priestoru. Tieto sa manifestujú vo vonkajšom svete okolo nás, ako i v našom vlastnom tele prostredníctvom troch energií. Tri energie v tele sa v tibetskej medicíne nazývajú lung, tripa, beken. Ak sú elementy, resp. energie v harmónii, výsledkom je zdravie a dlhý život. Ak sú však v nerovnováhe, zapríčiňujú choroby.
Cieľ
Cieľom v TM je dosiahnuť rovnováhu tela a mysle, ktorá je základom šťastia. Správnym fungovaním tela a mysle podporujeme tok životnej sily a energie a dosahujeme úľavu od fyzických a mentálnych pnutí. Tento proces obnáša prácu na sebe samom, na svojich návykoch a tiež prekonávanie vynárajúcich sa prekážok. Je očistný a niekedy náročný, ibaže vďaka nemu dokážeme pochopiť príčinu svojich ťažkostí a prepracovať sa k vnútornej rovnováhe a sile.
Diagnostika
Základom diagnostiky v TM je rozhovor lekára s pacientom či jeho príbuznými. Rovnako dôležité sú aj: pulzová diagnostika, diagnostika moču, očí, jazyka a u malých detí sa využíva hlavne diagnostika uší. Súčasťou procesu tiež určenie telesnej konštitúcie, ktorá je kombináciou vyššie spomínaných energíí: lung, tripa a beken. Liečba vychádza zo vzťahu lekára a pacienta založeneho na dôvere, rešpekte a nasledovaní lekárových odporúčaní.
História
Tibetská medicína je praktickou aktívnou vedou. Až do dnešnej doby sa odovzdáva z učiteľa na žiaka vo forme neprerušenej transmisie, resp. línie. Preto je dôležité transmisiu aspoň stručne priblížiť. Prvý človek, ktorý odovzdal buddhistické učenia o medicíne, bol historický Buddha Šákjamuni (563 – 483 pr. n. l.). Učil ich v Indii blízko dnešnej Bódhgaje, v tzv. Lese medicíny, ďalej vo Varánasí, Uddyjáne (historická časť územia dnešného Pakistanu, Afganistanu a východnej Indie) a na iných miestach Indie.
Z Indie do Tibetu buddhistické učenia o medicíne prenikli v štyroch hlavných transmisiách. Rané transmisie sa uskutočnili:
- v 2. storočí vďaka buddhistickým majstrom Bimalovi Gjatse a Bimale Latse (skt. Bidži Gahdže a Belha Gahdzema)
- v 8. storočí prostredníctvom Guru Rinpočheho (skt. Padmasambhava) a jeho partnerky Ješe Cchogjal, ako i vďaka významnému lekárovi Yuthok Yöntenovi Gönpovi staršiemu.
Neskoré transmisie boli do Tibetu opätovne prenesené:
- v 11. storočí prostredníctvom Atíšu
- v 13. storočí to bol Yuthok Yönten Gönpo mladší.
Tibetská medicína nesie v sebe aj vplyvy z iných kultúr, napr. z Grécka, Perzie, Kašmíru, Uddyjány, Ladakhu, Nepálu, Sikkimu, Bhutánu, Číny, Indie. Od 70. rokov 20. storočia sa buddhistické učenia, vrátane učení o medicíne, z Tibetu postupne dostávali na Západ. Dnes sú v mnohých západných krajinách vzdelávacie inštitúcie, v ktorých sa odborníci venujú výučbe tibetskej medicíny. Medzi ne patrí aj Inštitút Sowa Rigpa v rámci nadácie Sowa Rigpa v Nemecku pod vedením Amči Anny Elisabeth Bach.
Ukončením štúdia medicíny na Východe absolvent získava titul Amči (ekvivalent nášho titulu MUDr.). Je to tak napríklad v Tibetskom lekárskom a astrologickom inštitúte v Dharamsale v Indii (Men Tsee Khang). Okrem oficiálnych škôl sa TM vyučuje aj tradičnejšim spôsobom – priamo v rodinách lekárov. Tam sa niekoľkotisícročné vedomosti odovzdávajú z generácie na generáciu, a takým spôsobom sa udržiavajú neprerušené a aktívne.